Per Michal Matusov
Pochodovali pomaly. Ten najvyššý bol slávnostný muž, elegantný,ktorého brada bola sivá a líca načervenalé; iný, štíhly, neoholený, ktorého vhľad akoby sa ozdravil. Boli zahĺbený v konverzácii a tennajvyšší z času na čas zastal a pohladil si bradu akoby chcel dobrezvážiť slová, ktoré povie.
-Nie je čas spraviť všetko v živote. Usmiať sa a plakat, zabaviť a nudiť sa ... práve narodením sa musí byť hotový pre smrť. Lebo plačlivosť bábetok jasne ukazuje, že to cítia.
-Čo cítia?
-Rozvoniavanie smrti... Trocha neskôr si na to zvyknú...
Subscriure's a:
Comentaris del missatge (Atom)
Entrades
Cap comentari:
Publica un comentari a l'entrada